Našu chatu začali stavať moji starí rodičia niekedy v 70 rokoch. Keď sme s mojou sestrou boli malé, moji rodičia nás tam odložili spolu s mojimi sesternicami a bratrancami, kde sa o nás starali babky a dedkovia. Každé leto počas môjho detstva sme sa starali o malé žabky, ktoré sa sťahovali z lesa do vody (alebo naopak?!). Kvôli nim sme zastavovali autá, bicykle a niekedy dokonca aj ľudí, ktorí išli peši. Museli všetci čakať kým ich všetky pozbierame a dáme na druhú stranu. Taktiež sme skúmali aj iné živočíšne druhy v prírode. Napríklad sme chytali svätojánske mušky, ktoré sme si na noc dali do sklenenej nádoby mysliac si, že nám budú svietiť celú noc. S babkou sme chodili na hríby, kedy sme zbierali všetko čo nám prišlo pod ruky, ale babka bola veľmi vytrvalá a teraz už viem, ktoré hríby sú jedlé stále a ktoré len raz. Pred chatou sme si so sesternicami a bratrancami robili školu, tržnicu, kaderníctvo, krajčírstvo .... mohli sme tam byť všetkým čo nás len napadlo. Boli sme princezné (aj bratranci), kedy sme ponavliekali na nitku koráliky a navešali na seba. Do hlavy sme si pozapichovali kvietky a také krásne sme pobehovali po celej rekreačnej oblasti. Starí rodičia boli skvelí a v tejto našej kreativite nás podporovali a na prechádzku s krásnymi princeznami alebo brušnými tanečnicami chodili s nami.
Zrazu sme vyrástli a chodiť na chatu s našimi babkami a dedkami nám začalo byť trápne. Zrazu namiesto sesterníc a bratrancov sa na chate objavili naše kamarátky a zrazu to už nebolo o zbieraní žabiek, ale už sme chceli princov. Autá sme nezastavovali, aby neprešli žabky, ale aby nás zobrali na diskotéku na druhej strane Domaši. Aspoň, že ten kadernícky salón nám zostal a to hlavne každý piatok keď sme sa išli zabaviť. Náhrdelníky z korálikov už sme nevyrábali na deke pred chatou, ale kupovala v reálnych butikoch za vreckové, ktoré sme vypýtala od rodičov. Namiesto do lesa na hríby sme chodili do barov na chalanov. A naše babky a dedkovia? Tí namiesto chodenia na chatu, chodili do kostola a modlili sa za nás...
Teraz sme už dospelé dámy a spomíname na všetky chvíle, ktoré sme zažili na chate na Dobrej a tak strašne rady by sme znova išli na chatu s našimi babkami a dedkami, ale žiaľ už tam bude niekto chýbať...